Four years later...

Štyri roky... Toľko času prešlo, kým som mohol na študijnom oddelení našej fakulty konečne zazvoniť na dvere, pričom v rukách som už mohol držať štyri zviazané kópie vlastnej dizertačnej práce.

Prvá diplomka napísaná a odovzdaná za necelý rok. Tá druhá, ktorá vznikla v Belgicku, tej to trvalo cca mesiac. A teraz? Celkom divný pocit to je, odovzdať v jednej väčšej obálke celú svoju štvorročnú robotu.

Priniesť, odovzdať a tým prekročiť cieľ, na ktorom som nepretržite (a snáď aj usilovne) pracoval štyri roky...

Asi si teraz musím vymyslieť niečo ďalšie, minimálne tak zaujímavé a inšpiratívne, ako bola dizertačna práca...

Obhajoba v júni, dovtedy oddych a pár výletov určite k tomu. A čo potom? Neviem, ale snáď v tejto nevedomosti nezostanem až príliš dlho.
V každom prípade, už teraz sa teším... :-)

Tilburg's Dutch Brown Ale

   V Belgicku je toľko originálných a vynikajúcich belgických pív v ponuke snáď každého, aj mini pubu, že sa to možno ani nedá rozumne spočítať. S kolegom, Talianom z Pise, sme minule vošli do jedného a keď sme v menu pri počítaní prekročili číslo 500, prestalo nás to baviť.

   Ale každé, ktoré sme doteraz "testovali", bolo jedinečné, zvláštne ale vynikajúce. Piť tak Pauwel Kwak z dvojdielného, skoro polmetrového pohára, ... Kto zažil, vie!
Ale našiel som už "perlu medzi pokladmi"...

   Minule sme sa zastavili v jedinom, po špeciálnej rezervácii prístupnom, trapistickom (kláštornom) pivovare na svete. Trapistických pivovarov je spolu 7, z toho 6 v Belgicku, jeden v Holandsku. Najznámejší, a podľa mnohých aj najlepší producent piva vôbec, je kolíska piva Westvleteren (a len tak mimochodom, na Westvleteren flaši piva nenájdete žiadnú etiketu, rozoznávacím znamením je len farba uzáveru a bežne za flašku dáte aj cez 25 eúr). My sme sa ale vybrali do kláštorného pivovaru v Tilburgu, rodisko vynikajúceho La Trappe v Holandsku.





   Kláštorný pivovar s históriou od roku 1881. Kedysi produkujúci 120 000 litrov piva za rok. Dnes je to objem týždennej prevádzky. A v časoch, keď tomu "šéfoval" pivovar Stella Artois z Leuven, bolo to ešte viac. Mníchom sa ale nepozdávalo množstvo práce a z ich tradičného františkánského "Ora et Labora!", teda "Modli sa a pracuj!", ostalo už len to "Pracuj!".

Ale predsa len, tá spomínaná perla...

Okrem šiestich druhov piva (s alkoholom od 5 % do 10 %), ktoré benediktínskí mnísi produkujú nájdete predsa len ešte jedno. A to je práve Tilbug's Dutch Brown Ale.






Tilburg's Dutch Brown Ale je v tomto trapistickom kláštore naozaj len vyrábané. Ešte vám dovolia ochutnať, tak ako nám. Viac ale nie. Pivo je po špeciálnej dohode určené len na export. Na export do Texasu v USA. Aj preto dostalo prezývku "Bushove pivo". A nie je iné miesto na zemi, kde by sa vám ho podarilo zohnať. Ale chutilo, naozaj!


Akurát sa trochu blbo "testuje" chuť a porovnávajú dostupné "vzorky", keď potom musí človek šoférovať späť do Hasseltu. No, ešte že to GPS bolo! :-D

V Hasselte...

   Prvýkrát som tu bol pred rokom, keď som zašiel mrknúť svojích kolegov, spolužiakov. Vtedy som možno rozmýšľal, aké by to bolo, skúsiť si ročný erasmus pobyt na vlastnej koži, tak ako oni.
A došlo aj na mňa...

Minulý týždeň som vystúpil z lietadla už "do svojho". Mierne oboznámený s okolím, stručne zorientovaný na univerzite, podvedome vnímajúc rok staré uličky Hasseltu, som došiel na ubytovňu. Do svojej izby. A budem tu jeden celý rok...

Dosť dlhá doba na začlenenie sa do belgického systému života. Hodne dlhý čas na to, aby sa tu človek začal cítiť skoro "ako doma". Dostatok času naučiť sa mnohému novému, zatiaľ neznámemu...

Už som sa dozvedel, že pekné počasie, to znamená "slabo prší", že belgických pív tu mám na výber cez 500 druhov, že dokonca existuje aj čokoládové. Už viem, že bicykle sa v Belgicku nekradnú, ale požičiavajú a že francúzske hranolky su vlastne belgické!

Uvidím, čo príde ako ďalšie.
Určite ale viem, že to bude stáť za to!

V Hamburgu...

Práve som dorazil do Hamburgu. Teda vlastne doletel som do Hamburgu. Človek si ani nestačil za tu jednu hodinu letu uvedomiť, že už nestojí na staromáku. Že so Slovenčinou, alebo Čestinou už teraz nič nevybaví, že šanca, že odzadu sa k nemu potajme priblíži niekto známy a vystraši ho, je nulová, že najbližší mesiac strávi vlastne tu. Niekedy to má svoje výhody, pre niekeho zase nevýhody. Zatiaľ vnímam výhody. Zoznámenie s podporným teamom na začiatok - teda ehmm, kolegom štatistikom, ktorý ma došiel na letisko ochodne počkať. Na tabuľke vytlačené moje meno, oči pokrývajú a kontrolujú prechádzajúcich letištnou halou... Do ruky dostávam mapku, plán mesta, pripravený lístok na metro, ubytovaciu zmlúvu... To sa žije teda, keď sa niekto takto stará :-) Ja som sa už vybral rovno z letiska na svoj "Wohnanlage Kiwittsmoor" a musím uznať, že to ubytovanie bolo vcelku expresné...


Následne ma už metro viezlo smerom k budove (nateraz) mojej univerzity - Universität Hamburg. Vystúpam do prvého poschodia, od dverí k dverám sa postupne zoznamujem s Hamburgským teamom matematikov. Nemecky, anglicky, nemecky a opäť anglicky... Striedam, kde čo viac vyhovuje. O chvíľu už 'fasujem' vlastne kľúče od svojej, akože "kancelárie", v vchádzam dnu...
Prvykrát mám k dizpozícii vlastnú tabuľu. To bude na tento mesiac základ ;-) Rýchlo ju mažem, beriem kúsok kriedy a testujem. Našťastie to funguje!


Viac sa mi ale akosi nechce... Žeby únava z cesty? Ktovie, ale veď aj zajtra bude deň. Takže zvyšok ochotne prenechávam zajtrajšku... Zadoloval som v batohu po darovanej mapke a hľadám niečo zaujímavé na prvý deň. Veď aj Hamburg treba trošku spoznať, keď som tu teda už prvý krát. Chvíľku som optimalizoval vybranú trasu,
aby som splnil zadané predpoklady, vyhovel požiadavkám. Vidieť centrum, prístav, vybaviť lístky do Amsterdamu na hlavnej vlakovej stanici a ešte aj nejaký supermarket minúť cestou. Ale podarilo sa nakoniec... Zviezol som sa metrom asi tri zastávky k centru a pustil som sa po nábreží. Kam? To keby som vedel, proste som len šiel, kam sa dalo. Ináč, videli ste už plávajúci kostol? A nemyslim na kostol v Jarovnici, deň po povodni! Ja teda nie! Aspoň do dnešného dňa ešte nie, ale tu je hneď prvý...

A tak som sa prešiel po brehu Lábe. Budem sa tam musieť ešte vrátiť. Akosi ani ten divný plechovo-kovový zvuk, ktorý sa všade širil z prístavu mestom, nevyznieval rušivo. Proste to tam patrilo. Bez toho by to asi tiež nebolo to 'pravé orechové'. A pri tých zaocenánskych monštrách, hneď vedľa tých vysokých, štíhlych, gotických budovách, roztrúsených pri brehu, to malo svoju atmosféru. Ešte som si ale jednu vec nemohol odpustiť. Jedno pravé, nemecké, chladené... Teda až na tú cenu ;-)) Za to aj tri na václaváku. Pár minút som ale posedel, kým som si ho dosýta vychutnal, popracoval som niečo na prednáške, čo ma čaká o týždeň,
prehodil s čašníkom zopár lámavých nemeckých viet a už som odchádzal s hlavou plnou nápadov, čo ešte by sa za ten mesiac dalo stihnúť. Teda poviem vám, hodne je toho. A už len tak málo času...

Dva pocity...

   Ráno som sa zastavil u profesora na fakulte. U profesora, ktorého som denne stretával v priebehu svojho päťročného štúdia na fakulte. To, že sa moja pozícia na fakulte akosi zmenila prechodom na doktoranské štúdium som už aj vnímal. Akosi som tam bol viac prítomnejší...
Profesor mi ale podal ruku so slovami: "Teší ma, ja som Dan. Budeme si tykať!"

   Dnes som sa zároveň aj prvý krát dostal do úlohy hlavnej osoby prítomnej v posluchárni, počas jedného cvičenia. Dostal som triedu, ktorú budem viesť. Odteraz teda každú stredu večer, budem tráviť čas pobehávaním medzi lavice v triede a odpovedať na rôzne dotazy (súvisiace s danou témou, samozrejme :-)) od študentov.

   Je to akési zvláštne. Na jednej strane som si začal tykať s profesorom, ktorého vedomostnú a skusenotnú úroveň považujem momentálne pre mňa nedosiahnuteľnú. Trochu zvláštny pocit. Asi bude chvíľu trvať, kým si zvyknem... Ak si vôbec zvyknem... Ale profesor na tom trvá :-))

   V ten istý deň večer, som sa potom postavil pred študentov, s ktorými sme ešte spoločne navštevovali niektoré prednášky, cestovali autobusom na internát, debatovali cez prestávky a rozoberali všemožné problémy... Postavil som sa pred kamarátov - a ti mi začali odrazu vykať...
Len tak, sami od seba...

Akosi sa mi doterajší, už dobre zabehaný ka6dodenný cyklus na fakulte zo dňa na deň prevrátil hore nohami...
A asi mi neostáva nič iné, iba si zvyknúť...

The Probability of God


   V jednom pražskom denníku sa dnes dalo dočítať čosi o štatistickom dokazovaní existencie Boha.
Zjavne nemal jeden matematik-štatistík opäť nič užitočnejšie na práci ;-)

   Ku kalkulácii využil Dr. Stephen Urwin Bayesovu teóriu s apriórnym rovnomerným rozdelením oboch uvažovaných možnosti (50:50) a následne zakomponoval do svojho výpočtu faktory jednak svedčiace o existencii Stvoriteľa a tiež faktory, ktoré svedčia vraj proti.

Otázne ostáva už len overenie takéhoto výpočtu. V každom prípade, šance sa chytili už prvé firmy a vypísali stávky, či k súdnemu dňu skutočne raz dôjde. Kurz je vraj 1000:1.

   No, neviem ako si tipujúci plánujú prísť vybrať možne výhry...

A ako samotný výpočet? Vraj to vyšlo na 67% v prospech Jeho existencie.

(viac v knihe: The Probability of God: A simple calculation that proves the ultimate thruth)

Posledný deň...


   Už mi to došlo. Posledný deň prázdnin sa pre mňa definitívne skončil. Nie, nie tieto prázdniny, ani nie tento rok. Proste už navždy!

   Dnes som podpísal svoju prvú riadnú pracovnú zmlúvu. Čokoľvek mi v tú chvíľu prešlo hlavou, čo má čaká a väčšina mi asi ešte len postupne dôjde.


   Asi som prekročil ďalšiu métu v živote, neviem ešte čo príde, ale teším sa už na tú ďalšiu :-))

Azda som už definitívne prešiel do sveta dospelých?