Dva pocity...

   Ráno som sa zastavil u profesora na fakulte. U profesora, ktorého som denne stretával v priebehu svojho päťročného štúdia na fakulte. To, že sa moja pozícia na fakulte akosi zmenila prechodom na doktoranské štúdium som už aj vnímal. Akosi som tam bol viac prítomnejší...
Profesor mi ale podal ruku so slovami: "Teší ma, ja som Dan. Budeme si tykať!"

   Dnes som sa zároveň aj prvý krát dostal do úlohy hlavnej osoby prítomnej v posluchárni, počas jedného cvičenia. Dostal som triedu, ktorú budem viesť. Odteraz teda každú stredu večer, budem tráviť čas pobehávaním medzi lavice v triede a odpovedať na rôzne dotazy (súvisiace s danou témou, samozrejme :-)) od študentov.

   Je to akési zvláštne. Na jednej strane som si začal tykať s profesorom, ktorého vedomostnú a skusenotnú úroveň považujem momentálne pre mňa nedosiahnuteľnú. Trochu zvláštny pocit. Asi bude chvíľu trvať, kým si zvyknem... Ak si vôbec zvyknem... Ale profesor na tom trvá :-))

   V ten istý deň večer, som sa potom postavil pred študentov, s ktorými sme ešte spoločne navštevovali niektoré prednášky, cestovali autobusom na internát, debatovali cez prestávky a rozoberali všemožné problémy... Postavil som sa pred kamarátov - a ti mi začali odrazu vykať...
Len tak, sami od seba...

Akosi sa mi doterajší, už dobre zabehaný ka6dodenný cyklus na fakulte zo dňa na deň prevrátil hore nohami...
A asi mi neostáva nič iné, iba si zvyknúť...